Rozhodnutia zvyčajne posielam v obálke s doručenkou s výzvou na opakované doručenie. Táto forma doručenia je spravovaná ustanoveniami správneho poriadku, na rozdiel od zásielky obyčajnej, ktorá sa spravuje Poštovým poriadkom. Vrátená doručenka s podpisom o prevzatí zásielky je dôkazom o doručení. V prípade, ktorý opisujem nebol adresát zastihnutý a doručovateľ vykonal tzv. náhradné doručenie. Na vysvetlenie tohto pojmu použijem citáciu zo zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok):

„Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí,
že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie
zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným
spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia,
posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení
nedozvedel.“

Za podmienok ustanovených v správnom poriadku sa zásielka považuje za doručenú, aj keď to tak v skutočnosti nie je. Predpokladá sa však, že adresát sa v mieste doručenia zdržiava. Ja som zásielku do vlastných rúk poslala na adresu, ktorú mi na dožiadanie oznámilo príslušné oddelenie evidencie obyvateľstva. Zásielka sa mi vrátila ako nedoručiteľná. V snahe považovať zásielku za doručenú som posledný deň lehoty uloženia, tj. tretí určila za deň doručenia.

V prípade, keď pobyt účastníkov konania nie je známy sa má použiť doručenie verejnou vyhláškou, čo tiež spravuje ustanovenie správneho poriadku. Vtedy sa písomnosť vyvesí na 15 dní na úradnej tabuli správneho orgánu na mieste, ktorého sa konanie týka a posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia.

V mojom spôsobe doručenia neboli splnené všetky zákonné podmienky a v prípade
mimoriadnej dôležitosti doručovanej písomnosti by vznikol dôvod na obnovu konania.